Človek zomiera toľkokrát, koľkokrát stratí priateľa.
V piatok, 31. januára riaditeľka našej školy navštívila Ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušana Čaploviča. Na stretnutí sa zúčastnil aj Vladimír Belovič, generálny riaditeľ Sekcie medzinárodnej spolupráce, európskych záležitostí a celoživotného vzdelávania. Hovorilo sa o možnej spolupráci Ministerstva školstva v rámci pomoci slovenským školám v zahraničí a vzdelávacích a materiálnych potrebách ZŠ v Selenči. Minister sa osobne bude zakladať za získanie finančnej pomoci pri rekonštrukcii strechy na ZŠ v Selenči. Riaditeľka školy a predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová hovorila s Ministrom aj o možnej koordinácii našej Národnostnej rady v rámci spolupráci medzi ministerstvami dvoch štátov. Kladne bolo zhodnotené aj zaradenie pozície menšinových škôl v medzištátnej dohode Srbska a Slovenskej republiky v oblasti vzdelávania.
INTERVIEW S UČITEĽOM MATEMATIKY-FERKOM TRUSINOM Kedy vás začala zaujímať matematika?
, , november - januar 2014 Haluzka
2
Môj záujem o matematiku sa prejavil ešte v škôlke keď sme sa stretli s prvými logickými úlohami ako čo sú množiny a jej prvky. Boli to síce prvé jednoduché úlohy , ktoré sa riešovali pomocou „šnúrok“ a rôznych trojuholníkov, štvorčekov, ktoré ma fascinovali. Rozmýšľali ste o niečom inom okrem matematiky keď ste sa chceli zapísať na fakultu? Áno, rozmýšľal som. Mal som veľký záujem o telesnú výchovu a informatiku, lebo som na tomto teréne stál pevne obidvomi nohami. Čo ste si mysleli v tom moment keď ste zistili, že budete pracovať ako učiteľ matematiky v našej škole? Mysleli ste si, že to bude ťažká práca s deťmi? Boli to zaujímavé prvé pocity. V istej chvíli cítil som trošku strach ako to všetko dopadne, či sa môj prístup a názory budú páčiť kolegom a deťom. Z druhej strany cítil som veľkú radosť, lebo sa na toto pracovné mesto bolo naozaj ťažko dostať. Čo sa týka práci myslel som si, že bude zaujímavá, čo sa aj osvedčilo.
Robíte aj v iných školách okrem na ZŠ Jána Kollára?
Nie, viac nerobím, teraz robím iba v našej škole. Robil som jeden rok v ZŠ Vuka Karadžića v Báči, odkiaľ mám veľmi pekné spomienky. Akými spôsobmi vysvetľujete žiakom na hodinách? Keďže je matematika takmer všade vôkol nás, pre matematiku používam aj prírodu, ktorú vidíme cez okno, životné zážitky, zemiaky a orechy, fazuľu, (takmer) používam aj ruky, aj nohy. Keďže sa blíži súťaž z matematiky, ako priprávate žiakov pre súťaž? Zimné prázdniny sme nezanedbali a mali sme doplnkové hodiny ako prípravu pre súťaž. Budeme v tom pokračovať aj v druhom polroku. Čo by ste robili alebo kde by ste robili, keby ste neboli učiteľom matematiky? Určite by som robil v nejakom podniku, ktorý sa zaoberá financiami, ale matematiku by som nikdy nezanedbal, ako to Galileo povedal: „Matematika je abeceda, ktorou Boh napísal univerzum“. pripravila Irena Alexyová VIII.a
str. 2 ______Interview z učiteľom Ferkom Trusinom str. 4-11____ AKTUALITY str. 12-19___ŽIACI PÍŠU str. 20-21___ŽIACI KRESLIA str. 22-23___ZÁBAVA__C.Ronaldo; Rébus str. 24-25___ MUDRC_____Vedeli ste že; Anketa; Náš svet
'Halúzka' časopis žiakov Základnej školy Jána Kollára v Selenči. Vychádza dvojmesačne. Redakčná rada::: V.Lovásová prof., M.Bolf prof., D.Baďonská prof., K.Kočondová uč., V.Vrabčeniaková prof., M. Grňová uč., T.Trusinová uč., Irena Alexyová, Patrik Malina V.Šoškićová, . Hlavný a zodpovedný redaktor::: A.Kišová tel: 021/774-015, e-mail: haluzka@outlook.com, www.jan-kollar.edu.yu; Technický redaktor::: V.Ďurčiansky uč., 100vla@gmail.com, 062 167 55 98.
Čestné uznania Halúzke na celoštátnej súťaži v Žiline 1998,1999, 2000, 2003, 2006, I. miesto v roku 2001 a II. miesto v roku 2004, mimoriadne ocenenie Krajského školského úradu v Žiline, cena Matice slovenskej v októbri 2007, «PROSLAVIS 2008» I. miesto, «PROSLAVIS 2009» II.miesto, «PROSLAVIS 2010» II. miesto, «PROSLAVIS 2011" III. miesto, «PROSLAVIS 2012" III. miesto..
Snehulienka ss trpaslíkmi trpaslíkmi na na zájazde zájazde Snehulienka Mad’arsku aa vv Rumunsku Rumunsku vv Mad’arsku
, , november - januar 2014 Haluzka
4
Divadelný krúžok ZŠ Jána Kollára v Selenči s divadelným predstavením Snehulienka a sedem trpaslíkov, v réžii Anny Kolekovej, Teréze Trusinovej a Anny Petrášovej, pobudl na zajazde 4. decembra odcestovali do Sarvašu, kde boli srdečne uvítaní. Ubytovaní boli na slovenskej materskej základnej škole s internátom. Žiaci si obzreli veľmi krásne vybavenú školu. Prvé predstavenie mali 5.decembra v predpoludňajších hodinách v plnej sieni kultúrneho domu. Divadelný krúžok sarvašskej základnej školy sa poďakoval hostiteľom dvoma predlohami. Všetky predstavenia žiaci sledovali s oduševnením a odmenili divadelníkov potleskom. Toho istého dňa divadelníci v popoludňajších hodinách vystúpili na slovenskej základnej škole v Bekešskej Čabe, ktorá je tiež pekne zriadená a dobre vybavená. Vo večerných hodinách divadelníci sa pobavili na mestskom otvorenom klzisku a na vianočnom trhu. Z Bekešskej Čaby divadelný krúžok odcestoval do Rumunska, do Nadlaku. Na Mikuláša, 6. decembra divadelníci navštívili slovenskú základnú školu, kde ich žiaci privítali krásnymi vianočnými koledami. V Dome kultúry selenčskí divadelníci vystúpili predpoludním a spríjemnili žiakom tento mikulášsky deň. Domov sa selenčskí divadelníci so svojimi vedúcimi Annou Kolekovou, Annou Petrášovou a Teréziou Trusinovou vrátili vo večerných hodinách plní krásnych zážitkov a dojmov. Divadelný krúžok základnej školy Jána Kollára v Selenči
V našej školy vzácny hostia...
Návšteva ministra Dušana Čaploviča
,
,
Chudoba je prísna matka, ale má cnostné deti.
V nedeľu 20. októbra t.r. Základnú školu Jána Kollára navštívila trojčlenná delegácia, ktorú tvorili minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan Čaplovič, veľvyslanec SR Ján Varšo a predsedníčka NRSNM v Srbsku Anna Tomanová- Makanová. Delegáciu privítala riaditeľka školy Paed.Dr. Svetlana Zolňanová, predstavitelia základných škôl zo Selenče, Báčskeho Petrovca a z Pivnice, ako aj predstavitelia Obce Báč a Miestneho spoločenstva zo Selenče. Na úvod sa hosťom priliehavým programom, básňami a piesňami, predstavili žiaci našej školy . Návšteva ďalej pokračovala v rozhovoroch o nejakej ďalšej spolupráci. Na pamiatku k tomuto stretnutiu profesor výtvarnej kultúry Miško Bolf venoval svoj obraz hosťovi, ministrovi Čaplovičovi. Vlasta Gašparovská
5
Vianočný koncert 22.decembra 2013. roku v selenčskom Dome kultúry odznel tradičný koncert duchovných piesní pod názvom Pánovi spievame spolu. Na tomto koncerte sa zúčastnili aj zbor a orchester ZŠ Jána Kollára. Okrem žiakov našej školy, na koncerte sa zúčastnili zbory z Báča, z Pivnice a z Osijeku.
, , november - januar 2014 Haluzka
6
V piatok 27. decembra 2013 organizácia Červeného kríža z Báča delila novoročné balíky pre žiakov obce Báč. V miestnostiach budovy Obce desiati žiaci našej školy sa potešili novoročným balíkom. Okrem balíkov, ľudová knižnica Vuka Karadžića z Báča zorganizovala novoročné predstavenie pre deti Pismo Deda Mrazu, v podaní hercov klubu umelcov Bina z Nového Sadu.
Priateľstvo násobí radosť a delí žiaľ.
V rámci športového týždňa bol 9.01.2014 pre žiakov nižších ročníkov (54 žiakov, 4 učiteľky) realizovaný odchod na klzisko do Nového Sadu. Dňa 10.01.2014 realizovaný bol športový deň pre žiakov nižších ročníkov, ktorý pozostaval z rozcvičky, štafetových hier a hry Medzi štyrmi ohňami.
,
,
Športový týždeň
7
i
v
Novorocnaá tombola Posledný vyučovací deň v prvom polroku, 23.12.2013 prebiehal v duchu vianočných a novoročných sviatkov. Okrem začiatku prázdnin, žiaci našej školy sa tešili na novoročnú tombolu, ktorú organizoval Detský zväz. Bohaté a rôznorodé odmeny si našli svojich majiteľov a zimné prázdniny sa začali.
Odmenovacia v
su' taz v
Odmenovacia sutaz taz v
, , november - januar 2014 Haluzka
8
a su
i Odmenovac v
'
'
v
v
Blíži sa nám Valentínovo, 14. február, plný lásky. Preto sme pre Vás prichystali odmeňovaciu hru. Potrebne je iba napísať jednu zaujímavú vetu alebo strofu vlastnej básne na tému lásky a zaslať nám na e-mailovú adresu: haluzka@outlook.com Tie najlepšie vety a strofy odmeníme!
Metalofóny pre selenčských žiakov
Mužská konkurencia: 1. Selenča 2. Vajska 3. Báčske Nové Selo
,
6. decembra v našej škole prebiehala obecná súťaž v stolnom tenise. Zúčastnili sa jej ekipy základných škôl z Báča, Báčskeho Nového Sela, Vajsky, Plavny a Selenče. Našu školu v mužskej konkurencii predstavovali Miroslav Molnár, Miša Salijević, Vladimír Gazáfi a náhradným hráčom bol Martin Švec. V ženskej konkurencii boli Kristína Kováčová, Jasmina Gazáfiová a Michaela Poliaková. Poradie obsadených miest je nasledovné:
,
Vlasta Gašparovská
Radšej chcem trpieť že hovorím pravdu, než by mala pravda trpieť pre moje mlčanie.
Žiaci našej školy dostali 5 metalofónov, ktoré sú zabezpečené peňazmi z predaných vstupeniek na koncert Selenčské sláviky. Tieto metalofóny žiaci budú používať v škole a plánuje sa do budúcna pokračovať v tomto smere a zabezpečiť tieto hudobné nástroje pre všetkých žiakov.
Ženská konkurencia: 1. Vajska 2. Báčske Nové Selo 3. Selenča Vlasta Gašparovská
9
, , november - januar 2014 Haluzka
10
V dňoch 23. a 24. novembra v Dome kultúry prebiehalo hudobné podujatie Selenčské sláviky. Festivalu sa zúčastnilo 66 spevákov vo veku od 7 do 15 rokov, ktorí oblečení v krojoch spievali slovenské ľudové piesne. Deti nacvičil profesor hudobnej kultúry PaedDr. Juraj Súdi a hudobne ich sprevádzal ľudový orchester Zvonivá cimbalovka. Pre veľký počet slávikov koncert prebiehal dva dni. V prvý večer koncertu, v sobotu sa predstavili žiaci I. až IV. ročníka a v nedeľu spievali deti V. až VIII. ročníka. Koncert zveličili dvaja hostia z Rumunska, ako aj Leonóra Súdiova. Organizátormi tohtoročného hudobného podujatia pod patronátom USŽZ boli ZŠ Jána Kollára, Komorný zbor Zvony a ľudový orchester Zvonivá cimbalovka. Podniky Zdravo Organik a Slovan Progres finančne podporili toto podujatie. Vlasta Gašparovská
Zavítal k nám Mikuláš
,
40.Rozhlasová súťaž mladých recitátorov prebiehala v novosadskom štúdiu M v sobotu 23.novembra t.r. Žiaci našej základnej školy sa pravidelne zúčastňujú tejto súťaže. Toho roku Selenču predstavovali: štvrtáčka Karmena Kováčová, piatačka Jana Trusinová, šiestak Zlatko Klinovský a siedmačka Viktória Fačarová.
,
Rozhlasová súťaž recitátorov
Nemôžete vyriešiť problém tým istým myslením, ktoré ten problém vytvorilo.
Dňa 5.decembra do selenčskej základnej školy znovu zavítal Mikuláš. Priniesol deťom cukríky a ony mu krásne zaspievali a zarecitovali. Mária Grňová
11
, , november - januar 2014 Haluzka
12
Moje obľúbené zviera
ZIMNÉ TAJOMSTVO Prišla studená zima, ale snehu niet. Stromy sú holé, tráva zelená. Deti sú smutné, keďže sa musia hojdať na hojdačke a najradšej by sa hrali na snehu. Zrazu - ráno, keď sa zobudím, pozriem von oknom a čo vidím? Vidím sneh, všetko je biele okolo domu. Deti sa hrajú v bielej perine a radujú sa, lebo rozlúštili zimné tajomstvo. Kristian Karačoni 5.a
Najlepší a najvernejší človekov priateľ je pes. Práve pes je moje obľúbené zviera. Odkedy si pamätám – v našom dvore sme vždy mali nejakého psa. Odvtedy sa u nás vystriedalo mnoho druhov psov. Boli to psy malé, veľké, čierne, biele, ale aj čistokrvné. Mám fotografické dôkazy toho. Jedného dňa, bol to darček k mojim 10.narodeninám, som od strýka dostal môjho miláčika – psa vlčiaka. Bola to samica, už dospelý pes, mala už 9 mesiacov. Bolo to hodné psisko. Avšak, to neprekážalo, aby sme sa hneď spriatelili. Akoby čakala práve na to, aby som sa práve ja stal jej pánom. Nemohla dočkať kedy skončím svoje záväzky a kedy vyjdem von, aby sme sa hrali. Keď si len pomyslím ako sa rada so mnou obehovala po našom dvore, ktorý je veľmi dlhý, až po záhradu. Toľkokrát, kým sme sa obaja neunavili. Keď prišla zima, napadlo hodne snehu a mama našla sane na povale, zapriahla psa do saní a to by ste ani neverili – len čo ju mama priviedla, ona hneď vedela čo má robiť. To bolo neuveriteľné aká to len zábava bola! Aj moji kamaráti sa radi prichádzali hrávať ku mne práve skrze nej, mojej Dony. S deťmi sa chcela kamarátiť a hrať a z druhej strany – taký ochranca domu, to bolo treba vidieť! Nikto nesmel vojsť do nášho dvora bez povolenia. No, kamarátili sme sa len 1 rok, lebo je pravda taka, že čo je pekné, krátko trvá. Moja Dona si rada zabehla aj do záhrady. A tam iste narobila škodu niektorému susedovi a tak niekoľkokrát, takže mi ju otrávili. V jednu noc ju mama počula skučať a štekať tak smutne a to sa naša Dona prišla požalovať a rozlúčiť s nami. Mama ju ráno našla mŕtvu, tak ju s otcom sklonili odo mňa, aby mne nebolo tak ťažko. Rád si na môjho miláčika spomeniem a som šťastný, že som raz mal takého priateľa. Stefan Vajnrich, 5.a
Rozprávka so samohláskou ä Rozprávka so samohláskou ä Moja priateľka v škole dostála päť. Nenapísala len jeden mäkčeň. Rada jedáva hovädzie mäso. Včera ju bolela päta, lebo bežala za žriebätkom. Mama jej volala: „Daj mu svätý pokoj!“ Otec jej ukázal päsť a zvolal: „Pamätaj na slušnosť!“ V záhrade sme oberali väčšie jablká. Kým sme oberali jablká u susedov plakalo bábätko. Melita Dobríková II.b
,
,
Natália Daničeková II.b
Snaž sa v živote dosiahnuť to, čo ťa baví. Inak budeš musieť mať rád to, čo dosiahneš.
Otec sa ma pýta: „Pôjdeš do obchodu kúpiť mäso?“ Ja som odišla do mäsiarne a mäsiar sa ma opýtal aké mäso mi treba. Povedala som, že mi treba hovädzie mäso. Keď som šla domov, videla som jednu ženu, mala bábätko. To bábätko viezla na kočíku. Keď som prišla domov, otec vzal mäso a šiel variť paprikáš. S bratom sme sa hrali kým otec varil. Ako sme behali spadla som a zranila som si pätu.
Hra na snehu
Prvý sneh u nás
Ja aj môj brat sme sa guľovali a strkali do snehu. Prvý sneh začal padať v sobotu. Spolu s otcom sme odhadzovali sneh. Dnes budeme robiť snehuliaka aj breh, a budeme sa spúšťať z neho. Snehuliakovi dáme meč do ruky aj starú misu na hlavu. Ja mám rád sneh. Najlepšie mi je keď sa hrám na snehu s priateľmi.
V sobotu napadal prvý sneh. Otec odhadzoval sneh. Sestra aj ja sme sa hrali vonku. Guľovali sme sa. Keď sestra šla do školy, nemohla prejsť. Mama šla vidieť aký je hlboký sneh, potom sme sa trochu hrali vonku. Otec aj ja sme videli ako báger čistí sneh. Sestra sa tešila, že napadal prvý sneh. Verica Nikolićová II.b
Dávid Bujzáš II.b
13
,
,
Prace odmenene v ramci dna skoly v
v
Moja škola - môj druhý domov Alena Alexyová 6.b Keď povieme slovo ŠKOLA, väčšina žiakov si pomyslí len - práca, robota. Škola nie je len obyčajná budova, to je náš druhý domov, kde máme veľa priateľov. Každý raz,
Paulina Častvanová VII.a
, , november - januar 2014 Haluzka
14
,
keď prídem do školy, ako keby som sa vrátila do svojej rodiny. Tu sú usmiate tety i kuchárky, Sveti Sava Da li znate, deco mila, koji praznik nam je sad? Dobro znate, deco draga, da je danas Savindan.
ktoré nám s radosťou pripravujú havranky. V škole sú i páni majstri, ktorí všetky pokazení veci opravia za 2 minútky.
Pevajte glasno Svetitelju srpskom tom Koji vodi iz neznanja a mudrost daje baš svakom. I ja želim da mu pevam, ali svirat bolje znam, tako da ću Svetom Savi, na violini da sviram. Juraj Súdi VIII,b
Netreba zabudnúť na naše dobré učiteľky, ktoré nás milujú ako matky svoje deti. Škola – môj druhý domov, je mi ako vlastná rodina. Škola – môj druhý domov, v srdci mi vždy zostane.
Moja škola - môj druhý domov Pre mnohých žiakov škola je ako horor, ale ja sa v nej cítim ako doma. Vždy je v nej Učitelia sú vždy milí a usmievaví. Riešujú konflikty medzi žiakmi. Snažia sa vyviesť nás na správnu cestu života, aby sme sa stali dobrými ľuďmi a aby sme dosiahli nejaký svoj cieľ a sen. Každý krok v škole vyvoláva vo mne osobitné emócie. Futbal je zvláštna hra a preto som šťastný, že sa futbal hrá aj u nás na škole. Nádherné stromy v parku priamo pozerajú na školu a hovoria si: „Aká si krásna! Máme šťastie, že sme koreňami viazané o teba.“ Cítim šumot ich farebného lístia. Škola by mala byť prioritou každého žiaka. To sa ľahšie uskutoční, keď vieš, že si v tvojej škole ako vo svojom druhom domove. Igor Čapanda 7.b Moja škola - môj druhý domov
,
Ako i každé dieťa, i ja chodím do školy. Mám ju rada, lebo je mojím
Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať.
teplo a s chuťou sa v nej môže pracovať.
druhým domovom. Niekedy viac času trávim v škole ako doma. Ale mi to nevadí, lebo mám v škole svoju druhú rodinu. Naša pani učiteľka Mariana Častvanová sú mi druhou mamou a všetci moji spolužiaci sú mi ako bratia a sestry. Naša trieda je plná našich chodím do školy, aj vtedy keď je počasie daždivé a nemôžeme sa v škole hrať, nám je
,
prác. My ako jedna trieda sa máme radi a navzájom si pomáhame. Každý deň veselá aj vtedy veľmi príjemne. Raz do týždňa chodím na folklór, tam tancujeme a spievame a dobre sa tam cítim. Počas prestávok sa spolu so spolužiakmi hráme a rozprávame. Na jar sa chystáme ísť na výlet do kúpeľov. Bude mi trochu smutno za mamou, otcom a bratom, ale budem vedieť, že je so mnou moja druhá rodina. Pre mňa je moja škola vzácna a vždy hovorím, že od malých nôh až do hroba najkrajšia je žiacka doba. Karmena Kováčová 4.a
15
, , november - januar 2014 Haluzka
16
PRÁCA ODMENENÁ V RÁMCI LITERÁRNEHO SÚBEHU JÁNA KOLLÁRA V ČESKEJ REPUBLIKE Farba anjelských krídel Anjel. Samotné slovo asocuje na niečo prekrásne, graciózne a dobré, ale sú oni naozaj takí akými si ih predstavujeme ? Často si anjelov predstavujeme ako ľudí s krídlami. Tie ich krídla boli skôr biele, ale sa stalo niečo, čo to zmenilo. Anjeli žijú na neviditeľných platniach, ktoré lietajú okolo Zeme. Na niektorých platniach sa nachádzajú krásne prírodné celky a na iných anjelské mestá, dediny. Hlavne mesto, ktoré kontroluje všetky ostatné mestá sa menuje Garsen. Keby anjeli nemali krídla, tak by som priala to ľuďom, ktorí žijú na lietajúcich platniach, lebo majú všetko, čo máme aj my. Existuje ešte jeden rozdiel, oni v školách neexperemintujú so žabami alebo so slimákmi, ale s nami, ľuďmi. Ľudia si toho nie sú vedomí. Oni si myslia, že to len snívajú, lebo sa vždy objavia doma na posteli. Raz pri takomto experimentovaní sa stalo niečo zvláštne. ´´Položte svojho človeka do hrnca.´´povedal profesor žiakom a oni tak urobili. Ľudia sa zrazu ocitli v nejakej sivej chodbe. ´´Položte vykrivené zrkadielka do hrnca.´´povedal professor. Akonáhle to žiaci-anjeli urobili, ľudia viac neboli v obyčajnej chodbe ,ale v chodbe s vykrivenými zrkadlami. Každý ľudský odraz bol strašnejší ako ten predchádzajúci. ´´Nakoniec pridajte čarovný elixír.´´povedal profesor. V okamihu, ked' sa elixír dostal da hrnca, začuli sa ľudské kriky. Ľudské obrazy ožili a chceli zavraždiť ľudí. V jednom hrnci sa nachádzalo päťročné dievčatko. Bolo strašne vyľakané, ale sa zrazu ozval hlas. ´´Čo toto dievčatko takého zlého urobilo?´´Všetky obrazy sa obrátili. Stála tam žena oblečená v čiernych šatách. Mala čierne oči i vlasy, ale tvár jej bola úplne biela. Zastala si popri päťročnom dievčatku a zopakovala.´´Čo toto dievčatko takého zlého urobilo?´´. Vtedy sa obrazy rozbehli k nim, ale žena rýchlo zobrala dievčatko a svoje nohy na pliecia.´´Pán profesor, môžte prosím prísť?´´spýtal sa žiak, čí bol hrniec a ktorý videl čo sa deje. Pán profesor prišiel a spýtal sa: ´´Premiešal si?´´. Žiak
kývol hlavou, že nie. Profesor premiešal vareškou, ale sa nič nezmenilo. Potom do hrnca dával všetko čo videl, ale nič sa nezmenilo. Profesor panický rozbil jednu zo sklienok a kúštik skla spadol do hrnca. Ako tak žena utekala s dievčatkom na svojom chrbte, pred nimi sa zjavil sklenený meč. ´´Ťahaj!´´ povedala žena a ťahala meč spolu s dievčatkom. Na hrnci sa zjavovali priehlbniny. Priehlbniny sa stávali čoraz hlbšie a hlbšie, pokým až hrniec neexplodoval. Táto explózia teleportovala všetkýh ľudí naspäť na Zem. Okrem žiakov a profesora na dlážke ešte ležala aj žena v čiernych šatách. Žene dali anjeli meno Čierna anjelka, lebo čokoľvek by si obliekla, zmenilo by farbu na čiernu a príliš sa podobala na anjelov, iba že nemala krídla. Zaujímavé je , že anjeli rastú iba ked´ im schopnosti a vedomosti rastú. Čiernej anjelke toto vysvetlil žiak, čí bol hrniec s päťročným dievčaťom. On sa jej stál najlepším priateľom. Menoval sa Emil. Emil ukázal Čiernej anjelke celý Garsen. Keď prišli na sámi okraj mesta, Čierna anjelka sa zadívala. Videla ako sú všetky mestá poviazané mostami, a nie sú poviazané lesmi, púšťami a všetkými prírodnými celkami, ktoré sa nedali osídliť.´´Prečo mosty nie sú poviazané s lesom a pušťou a so všetkým čím nie sú poviazané?´´ spýtala sa Čierna anjelka. ´Lebo tam nik nežije.´´ odpovedal Emil. ´´Ako pôjdete tam na výlet?´´ spýtala sa Čierna anjelka. ´´Budeme letieť.´´ odpovedal Emil.´´A tí čo nevedia letieť?´´ spýtala sa Čierna anjelka .´´Tí nepôjdu.´´ odpovedal Emil. Vtedy Čierna anjelka zobrala svoj sklenený meč a šmarila ho do lesa. Za mečom zostala svetiaca niť. Čierna anjelka sa spustila do lesa tou tenkú svetiacou niťou. Vzala svoj meč a hodila ho späť. Potom sa vyšpĺhala po niti hore a opäť hodila meč do lesa. Opakovala postup pokým nespravila most, ktorý spájal Garsen s lesom. Správa o tom moste sa tak rýchlo rozšírila, že v ten istý deň bolo urobené nespočítateľne mnoho mostov, spravených na podobný spôsob. Odvtedy aj anjeli, ktorí nemohli lietať mohli ísť na vylety. Ako tak Čierna anjelka robila mosty, s Emilom zistili , že je každá platňa stále nižšie a
, ,
kilometrami. Príšera zaútočila, našťastie že sa jej vyhli.´´ Čo je to ?´´ spýtal sa Emil.´´Ak som ja snom, tak sme práve spoznali nočnú moru.´´ povedala Čierna anjelka. Trochu sa popozerala a zbadala, že medzi ostatnými, z diery vychádzajú aj čierne svietiace nite, ktoré boli poviazané s príšerou. Čierna anjelka vzala svoj meč a skôr než príšera zbadala, presekla čierne nite, potom sa znovu ukryla. O niekoľko minút príšera sa jednoducho zrútila na zem.´´Nite, ono je zhotovené z nite?´´ začudoval sa Emil.´´Áno. Istotne sa chová s námi a inými nočnými morami, pokým nezosilnie.´´ povedala Čierna anjelka.´´Ale ako vzniklo?´´ spýtal sa Emil.´´Niekedy si počul, že dvom alebo viactim ľuďom sa prisnil ten istý sen?´´ povedala Čierna anjelka.´´Áno, aj najmúdrejší anjeli si to nevedia vysvetliť. Nazývajú to fenoménom.´´povedal Emil.´´Tieto svietiace nite predstavujú ľudské sny. Ony sa poniekedy popletú. Či skrze ľudí, či skrze anjelov alebo skrze zlých snov. Ked´ sa veľa nití popletie, nite sa menia najprv na tieto príšery, ktoré nemôžu jestvovať bez ľudských snov a potom na niečo viac.´´ Príšera sa počala meniť, svietila.´´Dobre, ale čo sa teraz stáva?´´ spýtal sa Emil.´´Ako čo som už povedala príšery bez ľudských snov nemôžu existovať. Teraz existujú dve možnosti, alebo príšera evoluuje alebo zomrie.´´ povedala Čierna anjelka. Príšera už začala svietiť striedavo. Stále pomalšie a pomalšie, svietla slabšie a slabšie, až nakoniec sa silne rozosvietila a explodovala. Z príšery zostál iba svietiaci popol, ktorý padal a padal. Popol sa začal zbierať na jednom mieste. V jednom momente sa malá hŕbka popola počala hýbať. Niečo bolo v ňom a to niečo kýchlo. Svietiaci popol sa rozletel na všetky strany. Bol to malý anjelik. Vyzeral ako maličký trojročný chlapček s krídielkami na chrbátiku. Čierna anjelka a Emil prišli k nemu. Po niekoľkých minútach anjelikovi zmizli krídelká. Pravda, ked´ Emil chcel vidieť či anjelikovi naozaj zmizli krídielká, oni sa opäť zjavili a po niekoľkých minútach opäť zmizli.´´Zaujímavé, nikdy som ešte nevidel takého anjelika, čo mu krídelká tak miznú, povedal Emil.´´To je istotne pre nedostatok energie. Určite je hladný.´´ povedala Čierna anjelka .´´Áno, ale tu ho nemamé čím nakŕmiť.´´povedal Emil.´´ Ty vieš
Človek nesmie priviazať loď o jedinú kotvu a život o jednu nádej.
dolu, zistili , že je tma hustá ako puding. Čierna anjelka chcela skočiť, ale Emil ju zastavil: ´´Máš ti rozum? Nevieš čo je dolu! Môžeš sa zabiť!!!´´ Čierna anjelka mu však povedala:´´ Viem to. Preto aj mám meč so sebou.´´ a predsa skočila. Ked´ už Emil strácal nádej, z tmy vyletel anjelkin meč a zakvačil sa na lietajúcu platňu, na ktorej stál Emil. Na meči bol zavesený papierik a na ňom písalo:´´ POD´ DOLU JA NEMÁM SILU VÝJSŤ HORE´´. Na meči tiež bola svietaca niť. Emil s neistitou zišiel dolu, a keď zišiel mal čo vidieť. Nachádzal sa na nejakej čudnej zemi, ktorá bola plná ohromných dier, ktoré mali tvar lietajúcich platien.´´Platne istotne niekedy nelietali, ale boli tu dolu. Teraz sa kladie otázka: prečo platne vzlietli?´´povedala Čierna anjelka.´´Dobre vravíš, ale prečo by platne vzlietli?´´ povedal Emil a pozrel cez jednu dieru. Pretože sa zahľadel aj Čierna anjelka pozrela cez dieru. Cez tie diery sa mohli vidieť ľudské sny, ale cez niektoré sa mohla vidieť planéta Zem a iné planety. Diery boli jediným zdrojom svetla a z nich vychádzali rôznofarebné svietiace nite, ktoré išli hore až ku platniam.´´Platne, nite, sny!´´ vykríkla zrazu Čierna anjelka a plesla sa rukou po tvári tak silne, že jej celá tvar sčervenela a potom pokračovala:´´Všetko má zmysel! Ľudia snívajú a tie sny menia svoj tvar na tie svetiace nite, ktoré udržiavajú lietajúce platne. Ked´ nebolo ľudí, ani platne nelietali lebo nemal kto snívať sny. Ked´ však prví ľudia začali snívať, tak sa tieto platne pomaly dvíhali hore, pokým nedosiahli výšku, akú majú dnes. "Počkaj trochu, ale ak je hore svet anjelov a dolu svet ľudí, to znamená ,že zem na ktorej stojíme je vlastne hranica medzi dvomi svetmi!" ´´Potom Emil povedal: ´´Ako si prišla na to všetko tak rýchlo? Ved´ by aj najmúdrejší anjeli potrebovali pomoc, aby prišli na to a potrebovali by niekoľko dní.´´ Čierna anjelka trochu porozmýšľala a povedala:´´Ved´ i ja som nejakým druhom sna. Rodičia toho dievčaťa snívali, že ono bude krásne ako anjel i ked´ si tak ostatní nemysleli. V ich očiach to dievčatko vždy bolo, je a vždy bude anjelom. A ja som vlastne odzrkadlením toho dievčaťa ako ho jeho rodičia videli. ´´ Škoda, že Čiernej anjelkin dojem pretrhol čudný krik. Bola to veľká, pestrosfarbená príšera so strašným krikom, ktorý sa počul
17
, , november - januar 2014 Haluzka
18
,
,
letieť, vezmi ho so sebou a odleť do Garsenu.´´povedala Čierna anjelka.´´A ty?´´ povedal Emil.´´Budem sa štvierať po svietiacich nitiach. Budem potrebovať trochu viac času,ale predsa prídem.´´ povedala Čierna anjelka. Emil zobral malého anjelika a odletel s ním do Garsenu. Malý anjelik bol ustatý a anjeli nikdy nie sú ustatý, a kdeže malé anjeliky. Akonáhle sa malý anjelik najedol, hneď bol živší. Zaujímavé bolo, že bol príliš tichý a malé anjeliky sú hlasné a rozbehané. Dali mu meno Tíšin alebo Tichý anjelik. Tak sa vlastne aj Čierna anjelka menovala Negra , ale sa jej to veľmi nepáčilo, mala radšie keď ju volajú iba Čierna anjelka. I keď Čiernej anjelke trebalo dosť času, aby prišla do Garsenu Tíšin ju spoznal a potešil sa jej. Pokým sa ona ešte špĺhala hore, Emil vyrozprával anijelom čo je dolu. Však sa nenašiel ani jeden anjel, ktorý by šiel dolu s Emilom. Vďaka Emilovi Tíšin sa zdokonalil na toľko, aby šiel do anjelskej školy. Však ani Emil viac nebol žiakom, priatelenie s Čiernou anjelkou mu pomohlo, aby sa zdokonalil natoľko, že mu veľa nechýbalo, aby sa aj on stál profesorom. Niektorí anjeli-žiaci sa Tíšinovi vysmievali, lebo bol inakší. Tíšin chcel dokázať, že je opravdivý anjel tak , že dokáže ,že môže lietať i ked´ vobec nemohol. Skočil teda z Garsena dolu. Mal šťastie , že Čierna anjelka bola už nablízko a že to videla. Ako ho zachránila? Príliš jednoducho, letela. Anjeli-žiaci od tmy nevideli, že Tíšin vlastne neletí, ani to, že ho chytila Čierna anjelka. Videli iba krásné čierne krídla, ktoré svietili. Pravda, nevideli, že sú čierne iba videli, že svietia. Krídla sa podobali nočnému nebu, plného krasnych hviezd. Čierna anjelka letela do kruhu a potom sa spustila na jednu z platní, které boli v stálej tme. Keď Tíšin višiel hore, anjeli-žiaci ho vychvaľovali a jemu sa to vôbec nepáčilo. Povedal im, že vôbec nevie či letel či nie. Tak tiež povedal, že sa iba pamätá, že sa nejako ocitol na jednej z lietajúcich platní. Anjeli-žiaci potom odišli a v istom momente prišla Čierna anjelka. Tíšin využil príležitosť a spýtal sa Čiernu anjelku:´´ Budem mať aj ja také krasné kridlá ako ty?´´ Čierna anjelka sa usmiala a povedala:´´Ak si mohol nariasť toľko, keď ma nebolo, buďeš mať sto ráz krajšie krídla ako ja.´´ Potom Tíšin odviedol Čiernu anjelku k Emilovi, aby sa trochu porozprávali, lebo sa mali
,
naozaj o čom rozprávať.´´Pozdrav, priateľ.´´ v v anjelka, povedala Čierna ked´ uvidela Emila.´´Pozdrav i tebe.´´ povedal Emil a pokračoval: ´´Dlho ťa nebolo.´´ ´´Ano , ale máme problém.´´povedala teraz už vážne Čierna anjelka. ´´ Čo sa stálo?´´ spýtal sa Emil.´´Pamätáš sa ako vznikol Tíšin?´´ povedala Čierna anjelka.´´Áno, a čo s tým?´´ povedal Emil.´´Také ,ale silnejšie a mudrejšie príšery sú tam dolu. Chcú isť sem hore a podľa toho čo som videla, neprinesú nám vanilkové koláče alebo torty.´´ povedala Čierna anjelka. ´´ Čo urobíme? Ani jeden anjel nechce isť dolu.´´ povedal Emil.´´Odkiaľ si ty spadol? Tie príšery idú sem! Idú do GARSENU!´´ kričala nahnevane Čierna anjelka, lebo ju Emil ešte nepochopil.´´ČO?!!´´ vykríkli Emil a Tíšin.´´Si si istá, že tie príšery idú sem?´´ povedal Emil.´´Ano! Musela som rúcať mosty za sebou, aby sme dostali na čase!´´ povedala Čierna anjelka.´´Čo urobíme?´´ spýtal sa Tíšin.´´ Musíme obrániť Garsen. V strede mesta sa nachádza ohromná anjelská socha, ktorá v jednej ruke drží meč a v druhej malý krištaľ. Ak sa ten krištáľ dostane do rúk tých príšer... Hľaďte na toto takto, obránime Garsen, za akúkoľvek cenu.´´povedal Emil.´´Zozbierajme všetkých anjelov do Garsenu, iba so všetkými anjelmi budeme môsť obrániť Garsen.´´ povedala Čierna anjelka.Tak sa títo traja dohodli obrániť Garsen a ihned´ sa rozišli za anjelmi. Emil sa postaral , aby okolo Garsenu stal múr vysoký desať metrov a hruby dvadsať metrov. Tíšin sa postaral o zbrane. Čierna anjelka však mala najťažšiu úlohu, ona hľadala anjelov. Niektoré platne, ktoré boli nižšie príšery okupovali tak, že ona musela zachraňovať anjelov. Ked´ Čierna anjelka konečne splnila svoju úlohu, bitka pre Garsen sa mohla začať. Obidve strani si našli čím viac zbraní. Všetko bolo jedno, či je to meč a či šípy a strely, kopija či štít, a vôbec všetko s čím sa mohlo udrieť, alebo za čo sa mohlo schvať. Dva dni bez jedného jediného zvuku, alebo reči, akoby veľké zátišie pred búrkou. Ked´ konečne príšery zaútočili, bitka s nimi trvala štyri dni bez oddychu. Piaty deň už ustupovali, šiesty deň sa príšery vrátili do svojej bázy. Siedmeho dňa obidve strany oddychovali a potom opäť zápasili. Každý týždeň sa múr posunul trochu bližšie ku stredu mesta a
Prace odmenene v ramci dna skoly
, ,
príšera poranila anjelkino krídlo. Aby príšera nevzala krištáľ, vzala ho Čierna anjelka. Pravda, anjelka nevedzela, že okrem toho, že ten malý krištáľ mal veľkú moc, váži niekoľko tisíc tón. Tiež nevedela, aby anjeli zodvihli krištáľ tak vysoko, museli ho tri dni dvíhať a spúšťať všedci spolu, ale to už vo svete anjelov vedeli všetci, ale jej to nik nepovedal. Ako Čierna anjelka pada zapli sa jej krídla. Ak nič iné Čierna anjelka chcela zachrániť krištáľ a s ním aj všetkých anjelov. Vyzerá to ako jej koniec, ale sa zrazu všetko zastavilo. Presnejšie zastavil sa čas. Socha anjela s mečom, ktorý skôr držal krištáľ, sa pohla ku Čiernej anjelke. Vrchom svojho meča sa najprv dotkol jedného jej pleca, potom druhého, a potom opäť prvého. Pozrel sa jej do očí. Ešte boli otvorené. Potom jej socha dala čarodejný pozlátený šíp a čarodejné pestrosfarbené strely. Socha sa vrátila na svoje miesto a čas a opäť pohol. Čierna anjelka v tom momente zatvorila oči, ani netušiac čo sa stálo. Bitka sa pokračovala. Nik si ani nevšimol, že Čierna anjelka spadla cez lietajúcu platňu Garsenu a za sebou nechala dieru ako jediný dôkaz,že naozaj spadla. Všetci anjeli už strácali nádej, všetci okrem Emila a Tíšina. Tí dvaja vedeli, že ich Čierna anjelka na nejaký spôsob zachráni. Ked´ zrazu z diery, cez ktorú Čierna anjelka spadla, vyleteli jedna za druhou, pestrosfarbené čarodejné strely. Vyleteli vysoko a potom explodovali na menšie strely. Tieto menšie strely sekali nite príšerám a tie sa menili na anjelov. Ked´ sa všetci konečne upokojili, Emil odišiel sa pozrieť cez tú dieru. Nevidel však nič, ale vedel kto je dolu. Čierna anjelka zbadala kto nakúka cez dieru, a aby dokáza, že je naozaj dolu, zaviazala krištáľ o čarovnú strelu a vastrelila ju. Strela vrátila krištáľ na miesto. Škoda, že Čiernej anjelke zhoreli krídlá tak, že sa nemohla vrátiť hore. Tíšin sa stal stražcom a Emil zase učiteľom. Na počesť Čiernej anjelky sa v školách nerobili experimenty na ľuďoch, teraz sa vraj robia na dynosauroch. Čierna anjelka sa dolu stará o ľudské sny, čo je ešte jedným dôvodom, prečo sa viac nerobia experimenty na ľuďoch. Ale čo je najdôležitejšie, teraz má každý anjel svoje jedinečné pestré krídla a na rozdiel od zákazu experimentovania, tomuto pravidlu sa radovali všetci anjeli. Paulína Častvanová 8.a
Tvoj život sa zmení, ak sa zmeníš aj ty.
trochu bližšie ku krištáľovej soche. Tento krištáľ održiaval všetky lietajúce platne. V ňom sa zhromažďovali všetky svietiace nite. Ked´že aj príšery na nejaký spôsob boli sny, chceli ho mať len pre seba. Múr, ktorý bol okolo Garsenu, sa nakonci už posunul niekoľko metrov od anjelskej sochy.´´Čo budeme teraz robiť? Anjeli sú vyčerpaní a zranení a ešte trochu nebudeme môsť brániť krištáľ.´´ povedal Emil.´´Vieš hru sleduj vodcu?´´ spýtala sa Čierna anjelka.´´Áno, a prečo?´´ povedal Emil.´´Budeme sa teda hrať S príšerami na sleduj vodcu. Tak ja budem prvým vodcom.´´ povedala Čierna anjelka.´´ Čierna anjelka?´´ povedal potichu Tíšin.´´Áno, Tíšin.´´povedala Čierna anjelka.´´ Budem môsť byť druhým vodcom hned´ po tebe?´´ spýtal sa hanblivo Tíšin.´´ Ak budeš dobrý.´´ povedala Čierna anjelka, lebo Tíšin bol vždy dobrý.´´ Super.´´ nadšene povedal Tíšin. Vtedy sa práve začul krik príšer, práve chceli zaútočiť. Čierna anjelka vyšla na múr a za ňou aj ostatní anjeli. Keď príšery zaútočili, Čierna anjelka zobrala strely a šípy a za pomoci nich trhala nite príšerám a tie tratili moc. Tak urobili aj ostatní anjeli. Ked´ príšery boli už veľmi blizko, že sa ih mohlo dočiahnuť Čierna anjelka zobrala meč a ním sekala nite. Tak urobili aj ostatní anjeli. Ked´ Čierna anjelka už nemohla vydržať, pomaly schádzala dolu a potískala sa k soche. Príšery na nich toľko útočili, že sa anjeli museli škriabať na sochu. Tíšin sa skĺzol, ale ho Čierna anjelka chytila za ruku . Akonáhle ho chytila, skočila zo sochy a vzlietla. Letela príliš nízko, aby Tíšin mohol zápasiť aj ďalej s príšerami. Keď Tíšin zabudol, že neletí sám, Čierna anjelka ho pustila a on rozšíril svoje miznúce krídla. Tíšinove krídla boli tmavomodrej farby a svietili podobne ako anjelkine krídla. Vyzerali ako nebo za včasneho rána.´´´Ty si teraz vodca!´´ povedala Čierna anjelka Tíšinovi. Ihned´ ako to Čierna anjelka povedala, všetci anjeli vzlietli za Tíšinom. Tíšin práve v tom momente sa stál opravdivým dospelým anjelom. Ked´ videl čo sa stáva, usmial sa a zaútočil na príšery. Keďže anjeli lietali príšery hádzali jedni druhým, aby ich strčili. Jedna príšera sa tak dostála veľmi blizko krištáľu, tak blízko, že ho mohla dočiahnuť. Našťastie Čierna anjelka to zbadala a zaútočila na príšeru. V bitke o krištáľ
19
, , november - januar 2014 Haluzka
20
ziaci kreslia v
Karla Gašparovská V.b
Jana Trusinová V.b
Damaris Častvanová 2 V.a
Ana Durandzi VII.b
Ivona Zolňanová V.a
Zlato Lipták V.a
Daniela Gašparovská V.b
Marian Častvan V.a
ziaci kreslia v
Damaris Častvanová V.a
Jasmina Gazáfiová V.a
Kristina Predojević VI.b
,
práca z informatiky: Stefan Doboš VII.a
Veronika Šoškićová VIII.b
Človek je tým, na čo po celý deň myslí.
Viktoria Častvanová VI.b
Natalia Daničekova V.b
,
Dragana Jovanovićova V.b
Jana Trusinova V.b
Daniela Gašparovská V.b
21
, , november - januar 2014 Haluzka
22
Predstavujeme Vám najlepšieho hráča sveta...
CR7 CR7
Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro (* 5. február, 1985, Madeira, Portugalsko), známejší pod menom Cristiano Ronaldo, je portugalský futbalista hrajúci za klub Primera Division Real Madrid a za Portugalské národné futbalové mužstvo. K futbalu sa dostal ako malý chlapec a už ako 12-ročný sa dostal do vyhlásenej akadémie Sportingu Lisabon – vyhliadli si ho tam skauti. Vďaka jeho nespornému talentu netrvalo dlho a už v 17. roku okúsil premiéru v seniorskom tíme Sportingu, a bol to debut ako sa patrí, Ronaldo totiž vsietil 2 góly a to nie hocijakému súperovi, ale rovno Boaviste Porto. Cristiano Ronaldo si veľmi rýchlo vybojoval miesto v základnej zostave a v jeho prvej sezóne za Sporting nastúpil na 25 zápasov, v ktorých strelil dohromady 3 góly. V ďalšej sezóne sa v drese Sportingu objavil už „iba“ v priateľských zápasoch, pretože prišiel 6. august 2003, kedy hral Sporting Lisabon doma proti Manchester United pri príležitosti otvorenia štadióna Estádio José Alvalade. Sporting vyhral 3:1 a veľkú zásluhu nad výhrou mal práve Ronaldo. Netrvalo dlho a Sir Alex Ferguson ponúkol Sporting Lisabon za Ronalda 12,24 milióna libier a tak zmenil farbu dresu na diabolsky červenú. Ihneď po prestupe sa začali v médiách objavovať kritické články na tento prestup. Kritika sa však zastavila po jeho premiére v FA Premier League, v zápase proti Boltonu, kde sa Ronaldo postaral o prihrávky na dva góly, jeho excelentnú techniku si každý všimol a tak niet pochýb o tom že to bol ďalší múdry ťah od trénera červených diablov. Cristiano Ronaldo zdedil v tíme číslo 7, ktoré predtým obliekali hráči ako David Beckham či Eric Cantona. V roku 2008 získal ocenenie Zlatá lopta pre najlepšieho futbalistu roka. Podľa mnohých futbalových odborníkov si túto cenu zaslúžil, avšak, podľa portugalského trénera Josého Mourinha si toto ocenenie nezaslúžil. Radšej by bol, kedy vyhral niekto z hráčov Inter Miláno. Ronaldov sen o Real Madrid sa stal skutočnosťou 26. júna 2009, keď obidva kluby potvrdili prestup. Real Madrid zaplatil Manchestru United za Ronalda 93,6 milióna EUR.. Ako prvý hráč v histórii La Ligy strelil 40 gólov. 2013. roku brankára zmohol až 69 ráz na všetkých závodeniach čo mu pomohlo, aby sa po druhýkrát stal najlepším futbalistom na svete a majiteľom Zlatej lopty!
Zo školských lavíc ::Kostra podopiera telo.
::Vynálezcom moreplavby bol Noe. ::Drezúra zvierat je, keď ich krotiteľ plieska bičom a my sa bojíme. ::Horúčka u pacienta sa vyháňa teplomerom. ::Naozaj som sa učil, lenže som bol skúšaný z látky, kde som ešte nedobehol. ::V lese som zablúdil dva razy. Raz ako som šiel, a potom keď som sa hľadal.
Učiteľka sa pýta žiaka.
Pýta sa Jožko pani učiteľky:
- Móricko vyskloňuj mi slovo chlieb.
”Pani učiteľka, je správne, aby som bol
- No ta... kto čo chlieb, s kým s čím so
potrestaný za niečo, čo som vôbec
salámou, komu čomu mne.
neurobil?”
*** Pani učiteľka matematiky dáva deťom
”Nie, Jožko, vôbec nie.”
úlohu na riešenie:
domácu úlohu.”
”To mám šťastie, lebo ja som si neurobil
- Dom má päť poschodí. Na každé
Učiť je možné slovami, vychovávať iba príkladom.
::Z domácich zvierat máme doma len potkanov.
,
Rébus:::
::Slnko zapadlo až po kolená.
***
Profesor sa pýta žiaka:
schodmi musíme vystúpiť, keď sa chceme
”Sprechen sie deutsch?”
dostať na najvyššie poschodie?
Žiak odpovie:
- Všetkými! - kričí okamžite odpoveď Peťko
”Tak trochen.”
***
,
poschodie vedie desať schodov. Koľkými
***
Učiteľ sa pýta žiakov:
"Jurko, povedz dve zámená."
- Koľko zmyslov má človek?
"Kto, ja?"
- Šesť! - vykríkne Janko.
„Výborne, Jurko."
- Ktorý je ten šiesty? - pýta sa učiteľ. - Zmysel pre humor. KŠ
23
, , november - januar 2014 Haluzka
24
VĎ
...civilizovaný svet z posledných 3500 rokov histórie, mal len 230 rokoch pokoj? ...prvý e-mail je odoslaný cez internet v roku 1972.
...pre 1 kg medu, včely musia navštíviť 4 000 000 kvetov, a prejsť cestu dlhšiu ako 4 krát okolo Zeme?
. . . v č e l y a korytnačky sú ...na Zemi, každý hluché? deň je dlhší 0.00000002 sec. od prešlého lebo Zem spomaľuje svoju rýchlosť?
...sa zvuk šíri trikrát rýchlejšie cez vodu, než vzduchom?
...v noci sa dá vidieť asi 6000 hviezd bez ďalekohľadu?
Na hodine triedneho učiteľa sme hovorili na tému: KEĎ BY SME MOHLI ZMENIŤ SVET…
-Nachovala by som hladných. (Teodora) -Priala by som si, aby všetci ľudia mali svoj dom. (Valentína) -Robila by som všetko, aby tento svet bol čistejší a krajší. (Damaris) -Priala by som si, aby každé dieťa malo zabezpečené všetko, čo mu je potrebné pre školu. (Valentína) -Vyniesla by som zákon, ktorý by bol prísnejší pre zlodejov. (Jasmina)
...je netopier jediný cicavec, ktorý môže lietať?
-Prial by som si, aby ľudia menej používali alkohol, cigarety, drogy. (Marián) -Ľudia by sa mali viac starať o svoje okolie. (Veronika) -Prial by som, aby ľudia boli láskavejší jeden voči druhému. (Valentín) -Potrebné je prísne trestať takých ľudí, ktorí zneužívajú iných a najmä deti. (Valentína) -Pracoval by som na tom, aby ľudia menej používali špatné a vulgárne slová. (Valentín) ŽIACI 5.a triedy
ČO JE SVETELNÝ ROK? Je dráha, ktorú prekoná svetlo s rýchlosťou 300 000km/s za jeden rok, teda 9,46 bilión km.
PREČO JE ZEM MAGNÉT? Kovové zemské jadro sa pri rotáii Zeme mení na gigantický magnét - ako dynamo na bicykli, ktoré vyrába prúd. Takisto ako každý magnet, má aj Zem svoj severný a južný pól. V dôsledku zemského magnetimu smeruju malé magnety - ak sa môžu voľne pohybovať - vždy tám istým smerom.
ČO JE TLAK?
AKO SA VOLÁ NAJVÄČŠÍ JAŠTER? Najväčší jašter - dlhý až 3m - sa volá varan komodský, žije na niektorých indonézskych ostrovoch. Jeho korisťou sú diviaky a axisy.
,
Tlak je sila pôsobiaca na určitú plochu.Tlak vzduchu spôsobený pohybujúcim sa časticami vzduchu.Čím je viac častíc a čím vyššia je ich rýchlosť, tým väčší je tlak.
,
NAS SVET
v
,
Čím väčšia je hmotonosť planéty, tým väčšia je jej gravitácia. Na Mesiaci mohli astronauti skákať vyššie aj napriek ťažkým vesmírnym devom, pretože je oveľa menší ako Zem, v dôsledku čoho má menšiu gravitáciu.
Ak chceš byť šťastný, vedz, že to záleží len od teba.
VĎ
AKÁ JE VEĽKÁ GRAVITÁCIA PLANÉTY?
RODIA SA VEĽRYBY POD VODOU? Veľryby sa rodia pod vodou a na svet prichádzajú chvostom vpred, aby sa počas pôrodu neutopili. Len čo sa objaví hlava, pomáha matka a niekoľko „babíc” mláďaťu vyplaviť na hladinu, aby sa po prvý raz nadýchalo.
25
Naša škola je zapojená do projektu Škola bez násilia. V rámci tohto projektu v škole je aktívny tím pre bezpečnosť detí. ČLENOVIA TÍMU – ŠKOLA BEZ NÁSILIA: Svetlana Zolňanová, riaditeľka Kristína Šusterová, psychologička Anna Petrášová, prednášateľ Vlasta Gašparovská, prednášateľ Vlastislav Ďurčiansky, prednášateľ Mária Grňová, prednášateľ Miško Bolf, prednášateľ Samuel Vitéz, prednášateľ Mária Majtánová-Kukučková, prednášateľ Dušanka Ćurković, prednášateľ SOS TELEFÓN, NA KTORÝ MOŽNO PRIHLÁSIŤ NÁSILIE 0800-200-201